Doktorandský študijný program tretieho stupňa v študijnom odbore 2.1.12 Teológia sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania. Dôležitá je pritom vlastná študentova invencia, samostatná tvorivá činnosť v oblasti teologickej vedy. Absolvent doktorandského štúdia teológie má byť spôsobilý vykonávať svoju profesiu na teologických fakultách, alebo ako výskumný a metodicko-vývojový pracovník v teológii pre potreby cirkví na národnej i medzinárodnej úrovni.
Vedomosti absolventa sú viazané na výstavbové prvky teológie a metodológiu teologického výskumu. V študijnej časti sa zameriava na získavanie najnovších poznatkov v historickej, teoretickej a aplikovanej teológii. Zdokonaľuje sa v metodológii teologického bádania s dôrazom na tvorivosť a pochopenie osobitného postavenia teológie ako vedy. Špecializuje sa v rámci niektorej disciplíny: metodika výskumu, dejiny starozmluvnej doby, dejiny novozmluvnej doby, literárna kritika biblických kníh, metódy vedeckej exegézy biblických textov, systematická prezentácia biblického myslenia; podrobná orientácia vo všeobecných dejinách cirkvi od staroveku po dnešok, domáce cirkevné dejiny (cirkevné dejiny na území terajšieho Slovenska), schopnosť čítať pramene v originálnych jazykoch; systematická teológia: vieroučný a mravoučný systém kresťanstva; religionistika: prehľad o mimokresťanských náboženstvách a náboženských hnutiach v minulosti a prítomnosti, filozofia náboženstva, dejiny filozofie; praktická teológia: homiletika, katechetika, liturgika, pastorálna teológia.
Vo vedeckej časti sa študent zameriava na riešenie individuálneho vedeckovýskumného projektu, pričom priebežne prezentuje výsledky výskumu. Ako absolvent doktorandského štúdia má byť spôsobilý vykonávať koncepčnú teologicko-vedeckú činnosť a tvoriť odborné teologické práce v oblasti cirkevnej teórie a praxe, ako aj v oblasti budovania kresťanského svetonázoru založeného na odbornej exegéze Biblie. Je pripravený na vykonávanie vedúcich pozícií v cirkvi, cirkevných, paracirkevných, diakonických a ekumenických inštitúciách a organizáciách. Môže vyučovať teologické predmety na univerzitnej úrovni a odborne vyučovať a pripravovať pracovníkov cirkvi a cirkevných organizácií. Rozumie problémom vzťahu prírodných, humanitných a teologických vied a je spôsobilý vykonávať výskum v teologických a súvisiacich odboroch. Ako osobnosť vzdelaná v oblasti vedy a viery má široký rozhľad v otázkach súčasnej filozoficko-teologickej ako aj etickej diskusie a je schopná citlivo spracovať a verejne reagovať na kontroverzné etické a spoločenské otázky týkajúce sa kresťanskej viery, náboženstva a kultúry. Robí to vďaka tomu, že má jazykové, historické a teologické znalosti potrebné na odbornú exegézu Biblie, pozná výskumy v oblasti života cirkvi ako aj jej služby potrebám spoločnosti, orientuje sa v historických, ekumenických a spoločenských dimenziách teológie rozličných tradícií a disponuje vedomosťami o svetových náboženstvách. V oblasti pastorálnej starostlivosti o človeka je oboznámený so špecifickou problematikou vekových období a psychologických súvislostí problémov života viery. Pozná metódy teologického, diakonického a spoločenského výskumu a metódy vyučovania teologických predmetov.
Doktorandi tiež získavajú praktické schopnosti, ako sú: pripravenosť využívať teologické, historické, lingvistické, hermeneutické, psychologické a filozofické znalosti na objasňovanie problémov vyskytujúcich sa v cirkvi, v spoločnosti ako aj na rozhraní cirkev-spoločnosť, či teológia-filozofia; schopnosť tvoriť nové postupy pri riešení kontroverzných a konfliktných otázok modernej spoločnosti. Mali by byť schopní tvorby vedecko-výskumných projektov v oblasti teologicko-cirkevnej, ekumenickej a spoločenskej praxe a spolupracovať vo vedeckom riešiteľskom tíme pri riešení medziodborových vedecko-výskumných úloh. Nemala by im byť cudzia komunikácia teológie, viery ako aj špecifík teologickej vedeckej práce a jej výsledkov náboženskej aj nenáboženskej vedeckej verejnosti, vedecká analýza vzťahov medzi teologickým vzdelaním, cirkevným životom a sociálnou činnosťou cirkvi; schopnosť navrhovať a prezentovať riešenia kritických problémov v oblasti prípravy cirkevných a sociálnych pracovníkov pre potreby moderného človeka.
Mali by nakoniec tiež vynikať zručnosťami potrebnými pre napísanie vedeckej práce na úrovni dizertácie. Vtedy tiež uplatnia aj dodatočné vedomosti a zručnosti, ako sú disciplinované samovzdelávanie na základe biblického seba-poznania, relevantných psychologických znalostí ako aj kognitívnej vedy, priebežné štúdium najnovšej teologickej literatúry a sledovanie aktuálnej vedeckej diskusie vo vlastnom vednom odbore, emocionálna inteligencia a jej rozvíjanie smerom ku kooperatívnosti vo výskumných tímoch.
Rozhodli sme sa pre členenie prác podľa autorov, pretože nám ide o profilovanie ich osobnosti a prezentovanie ich výskumu a nazeranie na témy, s ktorými sa vyrovnávajú. Predkladaný súbor prác je nastaveným zrkadlom doktorandom a výzvou na širšiu diskusiu v odbornej i laickej verejnosti k traktovaným témam.
Pavel Procházka